<< >>
25. června 2018

V druhej polovici júna pracovníčky humanitárnej a rozvojovej organizácie ADRA Slovensko ukázali verejnosti, ako podporuje ich projekt STEP 3 priamo klientky a klientov, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy. Vďaka podpore zo strany Adry sa totiž títo ľudia snažia začať nový život a postaviť na vlastné nohy v bezpečí – u nás – na Slovensku. V Svetový deň utečencov a utečeniek si každoročne pripomíname ich príbehy, spoznávame ich kultúry, a tým scitlivujeme verejnosť (odlišujeme pojmy od dojmov).

 

 

Vždy 20. júna si po celom svete pripomíname odvahu a silu všetkých ľudí na úteku – pred vojnou či prenasledovaním. Pri príležitosti osláv Svetového dňa utečencov a utečeniek v Bratislave dostali návštevníci a návštevníčky Nedeľnej parády v  Starej tržnici možnosť spoznať prácu pracovníčok mimovládnej organizácie ADRA Slovensko, ktoré realizujú aktivity a iniciatívy na podporu utečencov a utečeniek v Slovenskej republike. Treba sa však na problematiku utečenectva a migrácie pozrieť viac detailne – cez zrozumiteľné dáta a správnu terminológiu.

 

Migrácia v číslach

Slovensko nikdy nepatrilo k tradičným cieľovým krajinám migrantov a migrantiek. Až donedávna bola naša republika takmer výlučne krajinou pôvodu migrantov a migrantiek, odkiaľ práveže naši občania a občianky z rôznych dôvodov migrovali do cudziny.

V roku 2017 nelegálne prekročilo hranice alebo sa neoprávnene zdržiavalo na území Slovenskej republiky presne 2706 cudzincov a cudziniek. Až k nám sa pravdepodobne dostali po najviac frekventovanej ceste pre prevádzačstvo ľudí – ceste cez Stredozemné more, teda z Turecka cez more do Grécka, Macedónska, Srbska, Maďarska a ďalej do Európy. Na tejto trase sa v Grécku každý rok zaznamenajú desiatky tisícov prechodov cez hranicu. Práve preto v tejto krajine pôsobila aj ADRA Slovensko, aby pomohla s riešením situácie a podporila ľudí na úteku.

Za posledné roky sa počet žiadostí o azyl ustálil na niekoľko stoviek ročne. Počet žiadostí o azyl v Slovenskej republike sa v roku 2017 zastavilo na čísle 166. Vlani Slovenská republika udelila azyl trom desiatkam osôb. O azyl v Slovenskej republike najčastejšie žiadali občania a občianky Afganistanu, Vietnamu, Iraku, Sýrie a Pakistanu. Z celkového počtu takmer šesťdesiattisíc žiadostí od roku 1993 bol udelený azyl 849 osobám a 709 osobám bola udelená doplnková ochrana ako ďalšia forma medzinárodnej ochrany.

 

Označenie migrant získalo negatívne zafarbenie

V médiách často sledujeme, ako sa slovo migrant automaticky zamieňa s nezdokumentovaným prisťahovalcom alebo utečencom, čo môže byť jeden z dôvodov, prečo nabralo negatívnu konotáciu a prečo sa slovenské obyvateľstvo javu migrácie bojí.

Pojem žiadateľ o azyl sa často zamieňa s pojmom utečenec/azylant. Je v tom však rozdiel. Žiadateľ o azyl je osoba, ktorá o sebe tvrdí, že je utečenec a hľadá medzinárodnú ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím v krajine svojho pôvodu. Každý utečenec/azylant je vlastne na začiatku žiadateľom o azyl.

Migrant alebo cudzinec sa však rozhodne opustiť svoju krajinu z dôvodov, ktoré nesúvisia s prenasledovaním. Chce napríklad študovať v zahraničí, stretnúť sa opätovne s rodinou, alebo zlepšiť svoje ekonomické vyhliadky – presťahoval sa teda dobrovoľne do inej krajiny na obdobie minimálne troch mesiacov. V roku 2017 bol počet cudzincov a cudziniek s povolením na pobyt na Slovensku 1041. Ich podiel na celkovej populácii Slovenska predstavuje ani nie 0,02%.

Zastúpenie cudzincov a cudziniek v populácii – v porovnaní s inými štátmi EÚ – zostáva na nízkej úrovni. Treba si tiež uvedomiť, že 41 % z počtu cudzincov a cudziniek v Slovenskej republike tvoria ľudia z Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rakúska a Ukrajiny. Spomedzi cudzincov a cudziniek z krajín mimo EÚ majú po Ukrajincoch najväčšie zastúpenie na Slovensku migranti a migrantky zo Srbska, z Ruskej federácie, Vietnamu, Číny a Kórejskej republiky. Teda nejde o žiadne „vlny“ migrantov z Blízkeho Východu či Severnej Afriky, ako nás dezinformujú niektoré bulvárne médiá či stránky na sociálnych sieťach.

 

Dve základné formy medzinárodnej ochrany

Poskytnutie azylu a doplnkovej ochrany patrí medzi dve základné formy medzinárodnej ochrany. Slovensko poskytuje doplnkovú ochranu v prípade, že sa žiadateľovi či žiadateľke neudelil azyl, avšak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu daný človek vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia (neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, vážne ohrozenie života alebo ľudskej dôstojnosti, mučenie, trest smrti).

Osobám s medzinárodnou ochranou sú poskytované zo strany mimovládnych organizácií (napríklad v rámci spolupráce OZ Marginal a ADRA Slovensko pod hlavičkou projektu STEP 3) služby ako sociálna, psychologická, právna pomoc a poradenstvo aj finančná podpora. Účasť na projekte je dobrovoľná, ale všetci sa na ňom zúčastňujú, pretože na Slovensku zatiaľ neexistuje štátny integračný program.

Osoby s poskytnutou doplnkovou ochranou majú prístup na trh práce, k vzdelávaniu za rovnakých podmienok ako občania a občianky Slovenskej republiky, avšak v prípade zdravotnej starostlivosti sa objavuje problém z dôvodu iného režimu preplácania výdavkov a prístup k sociálnemu systému je obmedzený.

Nelegálny migrant ako termín neexistuje

V médiách často natrafíme na pojem „nelegálny migrant“. Ten si však čím skôr treba vyškrtnúť z nášho slovníka. Pretože tento termín neexistuje. Napríklad preto, že z právneho hľadiska nelegálnym môžeme označiť čin alebo akt, nie však človeka – migranta alebo migrantku.

Keďže sa naša spoločnosť i jazyk vyvíja, bolo by žiadúce, aby organizácie aj médiá prestali používať toto pejoratívne a dehonestujúce označenie. Viac výstižný by bol termín: migrant/migrantka bez platného povolenia na pobyt.

V súčasnosti možno hovoriť o troch až štyroch miliónoch migrantov a migrantiek bez platného povolenia na pobyt na území Európskej únie. Je to mizivé percento vzhľadom na fakt, že Európska únia je priestor s vyše päťsto miliónmi obyvateľov a obyvateliek. Pomer migrantov a migrantiek, ktorí teraz prichádzajú do Európy, je možno bezprecedentne vysoký, no ešte stále je malý v porovnaní s celkovou populáciou EÚ. Veď napríklad taký Libanon s rozlohou 5-krát menšou ako Slovensko a s počtom obyvateľstva cca štyri milióny prijal už vyše milióna ľudí zo Sýrie na svoje územie. Turecko má na svojom území už takmer dva milióny utečencov a utečeniek…

 

Diskutabilné kvóty a odmietavá spoločnosť

Európska komisia prijala v máji 2015 Európsku agendu o migrácii. Dokument predložil 10 bodov, aby reagoval na bezprostrednú krízu a zvládol migračné výzvy. Kľúčovými akciami boli Spoločný európsky azylový systém a systém kvót pre relokáciu. Podľa dokumentu, zverejneného v máji 2017, malo Slovensko relokovať 471 ľudí z Talianska a 314 z Grécka.

Slovensko od začiatku hlasovalo proti kvótam, ktoré navrhla Európska komisia. V decembri 2015 Slovensko dokonca podalo žalobu na Súdny dvor EÚ proti kvótam. Súd odmietol požiadavky Slovenska v septembri 2017 s potvrdením, že dočasné príspevky na prerozdeľovanie utečencov v EÚ sú v súlade s európskymi právnymi predpismi. Rozhodnutie súdu znamenalo, že povinnosť relokovať utečencov z Grécka a Talianska platí.

Pred schválením dobrovoľných kvót sa Slovensko rozhodlo prijať v rámci solidarity sto relokovaných osôb a sto presídlených ľudí.  Do septembra 2017 Slovensko dostalo šestnásť ľudí v rámci relokácií z Grécka (ide o päť sýrskych matiek a jedenásť detí). V rámci presídlenia Slovensko prijalo stoštyridsať deväť kresťanov a kresťaniek z Iraku.

Počet migrantov, migrantiek a osôb s udelenou medzinárodnou ochranou v krajinách V4 je v porovnaní so starými členskými štátmi EÚ pomerne nízky, s maximálnym podielom menej ako 5% z celkovej populácie. Napriek tejto skutočnosti (podľa výsledkov Eurobarometra: na tému postojov k migrácii v Slovenskej republike), sú spoločnosti krajín V4 sústavne jedným z odporcov spoločnej migračnej politiky na úrovni EÚ a ľudia sú väčšinou proti všetkým druhom prisťahovalectva. Najmä starší ľudia sa boja nepoznaného a sú proti cudzincom či cudzinkám, hoci žiadnych doteraz vo svojom okolí naživo nestretli… Tento prístup treba zmeniť. Citlivými medzikultúrnymi aktivitami.

Nájsť si nové uplatnenie v Slovenskej republike vďaka ADRA Slovensko

Pracovníčky ADRA v polovici júna predstavili návštevníkom a návštevníčkam Nedeľnej parády pri príležitosti Svetového dňa utečencov a utečeniek projekt STEP 3 s názvom „Integrácia ľudí s medzinárodnou ochranou v Slovenskej republike“, spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF). V rámci neho pracujú s ľuďmi, majúcimi na Slovensku udelenú medzinárodnú ochranu (azyl, doplnková ochrana). V súčasnosti ide o prácu so stodvadsiatimi klientmi a klientkami rôzneho veku a z rôznych kútov sveta, ktorí si pomaly nachádzajú nové uplatnenie v Slovenskej republike.

Nedeľná paráda bola zakončená Dáždnikovým pochodom ulicami hlavného mesta Slovenska. Podujatie organizuje Nadácia Milana Šimečku a Slovenská humanitná rada, pričom sa na programe podujatia podieľali viaceré slovenské mimovládne organizácie vrátane Adry. Práve ADRA Slovensko v rámci svojho stánku ponúkla chutný a pestrý multikultúrny program pre deti i dospelých.

Pracovníčky spolu s klientmi a klientkami z projektu STEP 3 predstavili „Svetové dezerty“ z Afganistanu, Kamerunu, zo Somálska, Sýrie, ale aj z Moldavska a ďalších krajín. Pre deti mala slovenská ADRA, ktorá deň predtým oslávila svoje 25. výročie existencie, pripravený workshop maľovania na plátené tašky.

 

Bývalé utečenky z projektu STEP 3 a ich príbehy, plné nádeje

Svojou prítomnosťou podujatie Nedeľná paráda podporila aj klientka Zahra, ktorá minulý rok s rodinou získala občianstvo, čo možno považovať za veľký úspech. Táto 18-ročná tínejdžerka úspešne študuje na anglickom bilingválnom gymnáziu, venuje sa indickému tancu, chce študovať medicínu, podporuje núdznych na Slovensku. Momentálne učí rómske deti v Lozorne tancovať. V stánku ADRA v júnovú nedeľu okoloidúcim maľovala henou krásne motívy na ruky. Je to naozaj pozitívny príklad, ktorý ukazuje, že podobné integračné projekty majú zmysel.

Ďalšia klientka, Larysa z Ukrajiny, zasa hrdo prezentovala svoje povolanie –sprievodcovanie po Bratislave. Na oslavy 25. výročia slovenskej ADRA, ale i na oslavy Svetového dňa utečencov a utečeniek, pripravila prítomným fantastický boršč.

Ako vidieť, nešlo iba o verejnú prezentáciu pracovných aktivít, ale o možnosť stretnúť klientov a klientky, ktorí sa snažia začať žiť a pracovať na Slovensku. Ide o skvelú príležitosť, ako možno nenásilnou formou viesť domáce obyvateľstvo k scitlivovaniu voči téme, ktorá často vzbudzuje zbytočne a bezdôvodne rozhorčenie. Návštevníci Nedeľnej parády tak spoznali ľudí, ktorí boli na úteku a teraz majú v Slovenskej republike medzinárodnú ochranu – cez prezentáciu ich kultúry, počúvania ich príbehu, ochutnávky ich jedla. Integračný projekt ADRA Slovensko jasne ukazuje, že tento typ podpory a pomoci má význam aj pozitívne výsledky.

 

Ako učiť o migrácii

Migrácia nie je a nemusí byť problém. Tento pohyb osôb v rámci kontinentu alebo medzi kontinentmi tu bol odjakživa. Ak je migrácia správne riadená a regulovaná – má prínos pre spoločnosti, kde migranti a migrantky sú, aj odkiaľ pochádzajú. Je totiž skvelou príležitosťou – kultúrnou i ekonomickou pre všetkých zúčastnených, len sa na ňu nemožno pozerať ako na problém.

Pred pár rokmi vznikol v dielni IOM – Medzinárodnej organizácii pre migráciu –inštruktážny materiál „Aj my sme tu doma“, ktorý je určený pedagogickým pracovníkom a pracovníčkam. Poskytuje im flexibilný a užívateľsky prístupný materiál s podloženými informáciami, aktivitami a odkazmi na ďalšie zdroje, vďaka čomu môžu tému migrácie a integrácie migrantov a migrantiek ľahko začleniť do vzdelávania. Jeho súčasťou je aj dokumentárny film „Aj my sme tu doma“, ktorý vykresľuje postoje obyvateľstva Slovenskej republiky k migrantom a migrantkám.

Prostredníctvom osobných príbehov palestínskeho lekára, kvetinárky z Ukrajiny a podnikateľa z Vietnamu predstavuje život migrantov a migrantiek na Slovensku. Aj niekoľko ďalších slovenských a českých mimovládnych organizácií pripravilo metodické príručky – aby sa o migrácii hovorilo viac zrozumiteľne, zodpovedne a eticky už od útleho veku. Aby ľudia nereagovali nenávistne a odmietavo voči blížnym, ktorí sa voči nim nijak neprevinili a líšia sa od nich iba iným jazykom, kultúrou či farbou pleti.

Boba Markovič Baluchová

22. června 2018

Do 30. 6. je možné se ještě přihlásit na kongres rodin. Bude probíhat v termínu od 19. do 26. srpna v konferenčním centru Immanuel. Více informací je možné najít na http://kongreskd.cz/.

https://youtu.be/v3SFAoWXT08
20. června 2018

„Youth for Jesus“ a „Dotni se nebe“ má i díky vaší podpoře letos 10. výročí společné služby pro naše sbory a hlavně pro lidi v jejich okolí. Chceme vás proto pozvat na „Děkovnou bohoslužbu“, která se bude konat 21. 7. 2018 od 17 hodin v Praze ve Společenském centru Bethany.

Více…

19. června 2018

Když baptistický kazatel William Miller přišel s myšlenkou, že se Ježíš vrátí na svět 22. října 1844, mnozí Američané byli překvapeni tím, že stanovil přesné datum. Už myšlenka, že se Kristus vrátí osobně, byla sama o sobě velmi radikální.

Více…

15. června 2018
https://youtu.be/hLDlgD09rXU
14. června 2018

Sobota 16. června 2018 je celosvětovou Církví adventistů sedmého dne určena již potřetí jako „Sobota uprchlíků světa“. Tento den je vedením církve vyhlášen ke zvýšení povědomí o potřebách více než 20 milionů lidí, kteří jsou vysídleni ze svých domovů do jiných zemí z důvodu občanských nepokojů a pronásledování. Dalších 40 milionů je nedobrovolně mimo svůj domov uvnitř vlastních zemí.

Více…

13. června 2018
https://youtu.be/6p5gVZc-KVw

Více informací o kongresu rodin.

12. června 2018

Znamení šelmy je téma často přetřásané. Od čárového kódu po číslo 666. Co ale skutečně znamená číslo šelmy? Proč je možné je dostat na ruku nebo na čelo? A proč jsou ti nezachránění popsáni jako ti, co jsou mučeni před Beránkem?

Na tyto a mnohé další otázky bude hledána odpověď v rámci veřejných debat v první části bohoslužeb ve sborech církve adventistů v sobotu 16. 6. Internetová televize HopeTV připravila na toto téma rozhovor s teologem Oldřichem Svobodou.

Více…

11. června 2018

Každý z nás chce ochránit to nejcennější, co má. Přesto málokdo přemýšlí nad tím, jak ochránit ten nejcennější mezilidský vztah. Budování manželství stojí mnoho času a je dlouhodobou investicí do budoucnosti. Pokud selže, zaplatíme obrovskou cenu. Když se manželství rozpadne, zraní nejen daný pár, ale i jejich děti, rodiny, přátele a trpí i jejich sbor.

Více…

8. června 2018

Pri nedávnom uvedení nového filmu Stevena Spielberga „The Post“ so skutočným novinárskym príbehom z histórie denníka The Washington Post poznamenal herecký predstaviteľ jednej z hlavných úloh Tom Hanks: „Každý má právo na svoj názor, ale nie na svoje fakty“. Nič nevystihuje lepšie takzvanú „postfaktickú“ situáciu, v ktorej sme sa ocitli ako spoločnosť i ako cirkev – situáciu, v ktorej je možné, že hovorca amerického prezidenta obhajuje úplne nepodložené výroky svojho šéfa na Twitteri slovami: „Neexistuje, žiaľ, už nič také ako fakty“. Tvrdila, že nejde o to, či sú jeho tvrdenia podvod alebo pravda, ale o to, kto im verí: „Tweety pána Trumpa sú pre určitých ľudí pravdivé … a títo ľudia veria, že sa opierajú o fakty. Tí, ktorí nemajú radi pána Trumpa, hovoria, že sú to lži a nie sú podopreté žiadnymi faktami“.

Více…