<< >>

Jakub, Ján a Mária

Po asi hodine jazdy od našej kancelárie humanitárne organizácie ADRA, ktorá sa nachádza v hraničnom mestečku Busia v Keni, vystupujeme z džípu. Našťastie sa ešte nezačalo obdobie dažďov, a tak cesta bola schodná. Čaká nás Ján, vysoký, šľachovitý a usmiaty farmár, päťdesiatnik, ktorý vyzerá o 15 rokov mladšie. Zápalisto nám ukazuje svoju farmu a vysvetľuje, ako chce rozšíriť pole, aby mohol pestovať ešte viac sezamu. Sadáme si do tieňa urasteného mangovníka a váhavo ochutnávame plody tamarindu indického.

Trochu kyslé, usmieva sa nad našou reakciou Ján. V jeho hlase počujeme dojatie, keď hovorí, ako vďaka projektu Adra Slovensko mohol vypestovať a predať sezam a zaplatiť tak svojmu synovi jeden semester na strednej škole.

 

 

Po ďalšej polhodine autom navštevujeme Máriu, z ktorej vyžaruje nesmierny optimizmus. A má na to dôvod. Mária nie je len naša najlepšia farmárka, ale dokonca vypestovala viac ako ktorýkoľvek farmár – 500 kg na aker (cca 4 000 m2) je úctyhodný počin.

„Nikdy som ako farmárka nepredala kilogram čohokoľvek za takú cenu, akú ste mi ponúkli vy,“ hovorí a ja pri týchto slovách sklopím zrak uvedomujúc si, že naša práca má zmysel.

„Len nefoťte moju kuchyňu…“ smeje sa Mária, keď chceme pred odchodom urobiť fotky a video.

Jej deti museli prerušiť štúdium po tom, čo mal manžel úraz chrbtice. Na zdravotnú starostlivosť minuli veľa peňazí. Teraz sa ich snaží finančne podporiť aj vďaka projektu, aby mohli dokončiť školu.

 

Jakub sedí v chládku a už nás čaká. Vyrovnaný šesťdesiatnik, ktorý už vie, čo očakáva od života, nám pyšne predstavuje svojho syna, ktorý v Nairobi študuje manažment.

Nie každý farmár je ako Ján, Jakub alebo Mária. Nie každý chce pracovať a vidí v tom zmysel. No je úžasné stretnúť ľudí, ktorí nesedia so založenými rukami, ale aktívne ovplyvňujú svoju budúcnosť aj s tým málom, čo majú.

 

 

Na pravé poludnie

Na chvíľu unikáme ich pozornosti, pretože práve prebieha vyučovanie.

Páliace slnko sústreďuje svoje lúče na kusy vlnitého plechu. Pod každým z nich uprostred drevených trámov sedí hlúčik žiakov. Tentoraz žiadne uniformy a čisté oblečenie. Väčšina z nich sú deti ulice a siroty.

Prírodopis, matematika, geografia a informatika. Štyri vyučovacie hodiny, štyria mladí učitelia, ktorí zatiaľ nenašli svoje pracovné uplatnenie v preplnenom kenskom školskom systéme. S veľkou trpezlivosťou a entuziazmom vysvetľujú, kde pramení Níl, koľko je 144 delené 12, na aké podskupiny delíme cicavce a z akých častí sa skladá počítač.

V noci sa niekedy aj štyri deti delia o jednu posteľ, ktorú, ak majú šťastie, pokrýva deravý a špinavý matrac.

Keď vyťahujeme darčeky a srdcia z kartónu a papiera, ktoré pre ne urobili deti zo Slovenska, sme doslova zaplavení nefalšovanou detskou eufóriou v podobe stošesťdesiatich naťahujúcich sa rúk, osemdesiatich skáčucich tiel a burácajúceho jasotu. Tak málo stačí k radosti?

 

 

Zistite viac o tom, ako pomáhame nielen chudobným farmárom a sirotám v Keni na www.adra.sk alebo nás sledujte na Facebooku. Podporiť nás môžete vo svojich modlitbách aj finančným darom online. Ďakujeme.

Daniel Kaba, riaditeľ ADRA Slovensko


 Sdílet článek na:
redakce - AIS 6. července 2017 Humanitární pomoc