<< >>

Ak sa nebudete môcť osobne zúčastniť na diskusiách o rozpoznávaní manipulácie a prejavov domáceho násilia v partnerskom zväzku, nájdite si čas na prečítanie skutočných príbehov obetí, ktoré vystúpili zo začarovaného kruhu násilného vzťahu vďaka odborníčkam Krízového intervenčného tímu (KIT). Môžete tým pomôcť sebe alebo niekomu vo vašom okolí.

Príbehy pani Zuzany a Dominiky sú klasickými príkladmi zneužívania moci zo strany partnera a manipulácie manželom. Nesmieme však zabúdať, že obeťou domáceho násilia sa môže stať ktokoľvek z nás bez ohľadu na pohlavie, rod, spoločenský status, ekonomickú situáciu. Nie je to ani otázka vzdelania či rodinného zázemia – aj sebavedomá žena môže podľahnúť manipulácii zo strany partnera (najmä v stave zamilovanosti). V rámci nastavovania dôvery a hraníc vo vzťahu žiadna osoba vstupujúca do nového partnerského zväzku neočakáva, že sa jej harmonický vzťah môže zmeniť na násilný.

 

Život manželky v zlatej klietke

Prvým znakom manipulácie a násilného správania je snaha partnera oddeliť ženu od jej okolia, ktoré by jej mohlo poskytnúť kritickú spätnú väzbu. Presne to sa stalo pani Dominike, keď na jej svadbu nebol pozvaný nikto z okruhu jej blízkych: „Pri plánovaní svadby totiž padlo z partnerovej strany niekoľko racionálnych dôvodov, prečo tá a tá osoba by tam radšej nemala byť. Vtedy som to vnímala tak, že sa nič nedeje a všetko je v poriadku – veď predsa finančne zabezpečoval svadbu on…“ Po čase však pani Dominika dodala: „Keď však nad tým teraz tak rozmýšľam, nebol to len jeho ústretový krok, za ktorý by mu mnohé  ženy boli vďačné, ale bola to doslova kúpa, vopred premyslený krok. Bola som však veľmi zamilovaná, a tak som jednotlivé varovné signály manipulovania vo vzťahu zaslepene prehliadala – veď na každú moju otázku či námietku prišla z jeho strany vždy pohotová reakcia… Mne vtedy stačilo, že som jeho ženou, oficiálnou manželkou.“

Po sobáši nasledovala žiadosť manžela, aby Dominika začala pracovať z domu. Keď si chcela ísť zacvičiť do posilňovne, zriadil jej telocvičňu doma, a keď chcela ísť plávať, odkázal ju na bazén pri dome. Pribudli k tomu zákazy stretnutí s priateľkami a priateľmi: „Aj moji rodičia boli v jeho očiach zlí, o čom presviedčal aj mňa,“ uvádza. Začala si pripadať ako vtáčik v zlatej klietke.

Odborníčky KIT-u upozorňujú, že druhý najčastejší spôsob manipulácie vo vzťahu je vytvorenie tzv. závislostného vzťahu  – presviedčania ženy o tom, že iba s daným partnerom je v „bezpečí“, chránená a má „všetko, čo potrebuje“. Partner má potom priestor na podkopávanie jej sebavedomia a názorov. Dominike manžel takto rôznymi cielenými útokmi pošliapal osobnosť: „Prešlo niekoľko rokov a ja som vedela, že už nie som tá ambiciózna a sebavedomá žena ako kedysi. Nevedela som, kto mi môže z tejto pasce pomôcť a či to vlastne ja sama chcem. Rezignovala som na život.“

 

Zhoršená situácia po narodení dieťaťa

Násilné správanie sa môže často prejaviť vtedy, keď sa do rodiny narodí potomok. To sa stalo aj obom klientkam KIT-u – pani Zuzane i Dominike, ktoré súhlasili so zverejnením svojich príbehov, aby otvorili oči iným potenciálnym obetiam domáceho násilia a dodali im odvahu hovoriť nahlas o tom, čo prežili a prežívajú.

Keď sa pani Dominike po roku manželstva narodila dcéra, manžel voči nej neprejavil žiadne city: „Mňa však vedel donekonečna poučovať – prikazoval mi, ako sa mám o ňu starať,“ uvádza, pričom si spomína aj na to, ako na ňu útočil pre jej fyzický výzor. „Nakoľko som sa po pôrode zaguľatila, vyhadzoval mi na oči, ako sa mu hnusím. Vždy, keď videl, že mám v ruke jedlo, vynadal mi, aká som obézna, a vytrhol mi ho z rúk… A aj keď som cítila, že to niekedy už preháňa, stále som dúfala, že sa to celé zmení – veď predsa nie je možné, aby mi človek, čo ma kedysi tak miloval, donekonečna takto ubližoval.“ Pani Zuzana opísala podobný zlom vo vzťahu a ochladnutie citov práve po narodení ich spoločného syna, pričom hľadala vinu na svojej strane: „Znášala som toto jeho správanie najmä kvôli výchove dieťaťa a finančnej závislosti od neho, nakoľko som v tom čase bola iba poberateľkou rodičovského príspevku.“ No Zuzanin manžel vyvolával tiež žiarlivostné scény: „Každý muž, ktorý sa mi dovolil na ulici pozdraviť, bol podľa neho mojím milencom, a nepríjemným až vulgárnym spôsobom ma obviňoval z promiskuitného správania. V prípade, že som sa zdržala na nákupe alebo niekde inde, opakovane mi vyvolával a zisťoval, kde som, s kým som a najmä kedy presne sa vrátim.“

 
 

Popri psychických ranách aj fyzické útoky

Najhoršie však bolo pre pani Zuzanu zistenie, že manžel má kdesi inde druhú rodinu: „Jedného dňa ma kontaktovala jeho manželka, ktorá mala podľa jeho tvrdení zahynúť pri nehode spolu s ich synom.“ Takisto sa stretla s manželovou mamou a otcom, ktorých pred ňou zatajoval. Keď pani Zuzana postavila manžela zoči-voči skutočnostiam, ktoré sa o ňom dozvedela, vyústilo to do otvoreného konfliktu: „Sotil do mňa tak silno, že som sa udrela o stenu, stratila rovnováhu a spadla na zem. Kým som sa pozviechala, on už bežal ku schodom… Začali sme sa doťahovať na schodisku o dieťa, pričom mi vykrútil ruku, až som kričala od bolesti.“ Pri pohrození políciou jej iba pokojne reagoval, že tí jej aj tak nepomôžu – neuveria jej totiž.

Privolaná policajná hliadka sa, žiaľ, správala presne tak, ako to predpovedal tento násilný a manipulatívny partner. Po spísaní udalosti a zistení, že dom, ktorý stavali a platili spoločne, je vlastne celý napísaný iba na neho, odišla zničená s dieťaťom preč: „Zaparkovala som pri jazere ako bezdomovkyňa, uložila syna spať a začala hľadať na internete pomoc.“

 

Vyhľadanie pomoci: Prvý kontakt s KIT-om

Pani Dominika vo svojom príbehu takisto detailne opisuje, ako sa k slovným ponižovaniam a ku psychickému týraniu od manžela čoraz viac pridružovali aj fyzické útoky. Jedna takáto hádka vyústila do privolania policajnej hliadky: „Pri jednej z ďalších našich hádok, ktoré vyvolal opäť on (pre nejaký nepodstatný dôvod), pristúpil ku mne zozadu, obmotal mi kábel okolo krku a začal ma škrtiť.“ Ako sa obávala, privolaní policajti nepripisovali tej situácii dôležitosť. Ťažko sa jej na celú udalosť spomína: „Bola som dezorientovaná – nielen v udalosti, ktorá sa tak rýchlo zomlela, ale aj vo vlastných emóciách… Hlava úplne vygumovaná a telom lomcujú pocity strachu a beznádeje, taktiež viny.“ Jedna policajtka jej však na papier napísala akési meno a číslo so slovami: „Zavolajte tejto pani. Je z organizácie, kde vám môžu pomôcť.“

V oboch prípadoch šlo o prvý telefonický kontakt práve s právničkou z organizácie ADRA a vedúcou Krízového intervenčného tímu (KIT), Danielou Borzovou. Pani Zuzana na tento prvý kontakt spomína takto: „Celú noc sme strávili v telefonickom rozhovore. Konečne sa niekto so mnou rozprával, veril mi. Rozobrali sme vtedy všetko – jeho správanie, konanie, pričom pani Borzová spomenula možnosti, ako situáciu možno riešiť. Zrazu som zistila, že nie som sama a že pomoc existuje – sú tu ľudia, ktorí môžu a vedia pomáhať.“ Pani Dominika má s kontaktovaním KIT-u veľmi podobnú skúsenosť: „Už len to, že zrazu tu bola nejaká konkrétna osoba, ktorá vám chce pomôcť, bolo pre mňa neuveriteľné. Z telefonického rozhovoru som mala pocit, že tejto žene môžem dôverovať. Dala mi pocítiť, že nie som vôbec zbytočná, že sa to celé nedeje mojou vinou a že i ja mám právo voľby.“

 

Po prvom telefonáte nasleduje komplexná pomoc

Pani Dominika sa následne stretla s právnou expertkou KIT-u, s ktorou viedla onen dôležitý telefonický rozhovor, v kancelárii ADRA a zrazu zistila, že „tu nebola iba táto pani, ale celý tím skvelých ľudí, s ktorými som v kontakte dodnes… Poskytuje mi nielen právnu, ale aj psychosociálnu pomoc a podporu, a práve vďaka nemu som opäť tou silnou, sebavedomou ženou – s ambíciami a úsmevom na tvári.“ Vďaka Krízového intervenčného tímu sa vymanila spod moci a kontroly násilného manžela a uvedomila si, že vo zväzku s ním nežila dôstojný život. Ten nebol vhodný ani na výchovu ich dcéry – malej Mišky.

Obe klientky KIT-u, pani Dominika i Zuzana, na záver svojich príbehov uvádzajú, ako sa zmenili ich životy, pričom ďakujú práve pracovníčkam ADRA KIT. Pani Zuzana dokonca tímu pomáha osobnou účasťou a zapája sa do verejných diskusií, organizovaných nielen pre obete násilia. Odôvodňuje to takto: „Svoj príbeh odovzdávam ďalej ako motiváciu a inšpiráciu pre ostatných s tým, že pomoc existuje a že sú tu ľudia, ktorým na nás záleží. Len ich pomoc treba vyhľadať.“

 

Zaznamenať varovné signály vo svojom okolí

Členky KIT-u vyzdvihujú dôležitosť podpory zo strany rodiny, priateľov, ako aj širšieho okolia, ktoré by nemalo akceptovať čoraz zriedkavejší kontakt a postupnú izoláciu (riadenú partnerom obete), ale všímať si možné zmeny a varovné signály. Tiež včasná intervencia zo strany odborníkov a odborníčok z jednotlivých oblastí (právna pomoc, psychologická podpora, sociálna rehabilitácia atď.) dokáže podchytiť každú jednu klientkinu potrebu a pomôcť jej znova vybudovať dôstojný život.

Daniela Borzová, právnička a vedúca KIT-u, upozorňuje, že veľká časť klientok zažila podobné situácie ako pani Zuzana a Dominika: „Ich príbehy sú akoby písané cez kopirák. Naše klientky však často zažívajú nielen násilnícke a manipulatívne správania nielen zo strany partnera, ale aj zo strany kompetentných, teda polície. Odborne sa tomu hovorí sekundárna viktimizácia, kde je žena ako obeť vystavená neodbornému správaniu zo strany štátnych a verejných orgánov.“ Aj pre takéto prípady je zriadený Krízový intervenčný tím organizácie ADRA Slovensko, ktorý zasahuje komplexne a priamo v teréne.


 Sdílet článek na:
redakce - AIS 1. března 2019 Humanitární pomoc