<< >>

V druhej polovici júna pracovníčky humanitárnej a rozvojovej organizácie ADRA Slovensko ukázali verejnosti, ako podporuje ich projekt STEP 3 priamo klientky a klientov, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy. Vďaka podpore zo strany Adry sa totiž títo ľudia snažia začať nový život a postaviť na vlastné nohy v bezpečí – u nás – na Slovensku. V Svetový deň utečencov a utečeniek si každoročne pripomíname ich príbehy, spoznávame ich kultúry, a tým scitlivujeme verejnosť (odlišujeme pojmy od dojmov).

 

Vždy 20. júna si po celom svete pripomíname odvahu a silu všetkých ľudí na úteku – pred vojnou či prenasledovaním. Pri príležitosti osláv Svetového dňa utečencov a utečeniek v Bratislave dostali návštevníci a návštevníčky Nedeľnej parády v  Starej tržnici možnosť spoznať prácu pracovníčok mimovládnej organizácie ADRA Slovensko, ktoré realizujú aktivity a iniciatívy na podporu utečencov a utečeniek v Slovenskej republike. Treba sa však na problematiku utečenectva a migrácie pozrieť viac detailne – cez zrozumiteľné dáta a správnu terminológiu.

 

Migrácia v číslach

Slovensko nikdy nepatrilo k tradičným cieľovým krajinám migrantov a migrantiek. Až donedávna bola naša republika takmer výlučne krajinou pôvodu migrantov a migrantiek, odkiaľ práveže naši občania a občianky z rôznych dôvodov migrovali do cudziny.

V roku 2017 nelegálne prekročilo hranice alebo sa neoprávnene zdržiavalo na území Slovenskej republiky presne 2706 cudzincov a cudziniek. Až k nám sa pravdepodobne dostali po najviac frekventovanej ceste pre prevádzačstvo ľudí – ceste cez Stredozemné more, teda z Turecka cez more do Grécka, Macedónska, Srbska, Maďarska a ďalej do Európy. Na tejto trase sa v Grécku každý rok zaznamenajú desiatky tisícov prechodov cez hranicu. Práve preto v tejto krajine pôsobila aj ADRA Slovensko, aby pomohla s riešením situácie a podporila ľudí na úteku.

Za posledné roky sa počet žiadostí o azyl ustálil na niekoľko stoviek ročne. Počet žiadostí o azyl v Slovenskej republike sa v roku 2017 zastavilo na čísle 166. Vlani Slovenská republika udelila azyl trom desiatkam osôb. O azyl v Slovenskej republike najčastejšie žiadali občania a občianky Afganistanu, Vietnamu, Iraku, Sýrie a Pakistanu. Z celkového počtu takmer šesťdesiattisíc žiadostí od roku 1993 bol udelený azyl 849 osobám a 709 osobám bola udelená doplnková ochrana ako ďalšia forma medzinárodnej ochrany.

 

Označenie migrant získalo negatívne zafarbenie

V médiách často sledujeme, ako sa slovo migrant automaticky zamieňa s nezdokumentovaným prisťahovalcom alebo utečencom, čo môže byť jeden z dôvodov, prečo nabralo negatívnu konotáciu a prečo sa slovenské obyvateľstvo javu migrácie bojí.

Pojem žiadateľ o azyl sa často zamieňa s pojmom utečenec/azylant. Je v tom však rozdiel. Žiadateľ o azyl je osoba, ktorá o sebe tvrdí, že je utečenec a hľadá medzinárodnú ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím v krajine svojho pôvodu. Každý utečenec/azylant je vlastne na začiatku žiadateľom o azyl.

Migrant alebo cudzinec sa však rozhodne opustiť svoju krajinu z dôvodov, ktoré nesúvisia s prenasledovaním. Chce napríklad študovať v zahraničí, stretnúť sa opätovne s rodinou, alebo zlepšiť svoje ekonomické vyhliadky – presťahoval sa teda dobrovoľne do inej krajiny na obdobie minimálne troch mesiacov. V roku 2017 bol počet cudzincov a cudziniek s povolením na pobyt na Slovensku 1041. Ich podiel na celkovej populácii Slovenska predstavuje ani nie 0,02%.

Zastúpenie cudzincov a cudziniek v populácii – v porovnaní s inými štátmi EÚ – zostáva na nízkej úrovni. Treba si tiež uvedomiť, že 41 % z počtu cudzincov a cudziniek v Slovenskej republike tvoria ľudia z Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rakúska a Ukrajiny. Spomedzi cudzincov a cudziniek z krajín mimo EÚ majú po Ukrajincoch najväčšie zastúpenie na Slovensku migranti a migrantky zo Srbska, z Ruskej federácie, Vietnamu, Číny a Kórejskej republiky. Teda nejde o žiadne „vlny“ migrantov z Blízkeho Východu či Severnej Afriky, ako nás dezinformujú niektoré bulvárne médiá či stránky na sociálnych sieťach.

 

Dve základné formy medzinárodnej ochrany

Poskytnutie azylu a doplnkovej ochrany patrí medzi dve základné formy medzinárodnej ochrany. Slovensko poskytuje doplnkovú ochranu v prípade, že sa žiadateľovi či žiadateľke neudelil azyl, avšak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu daný človek vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia (neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, vážne ohrozenie života alebo ľudskej dôstojnosti, mučenie, trest smrti).

Osobám s medzinárodnou ochranou sú poskytované zo strany mimovládnych organizácií (napríklad v rámci spolupráce OZ Marginal a ADRA Slovensko pod hlavičkou projektu STEP 3) služby ako sociálna, psychologická, právna pomoc a poradenstvo aj finančná podpora. Účasť na projekte je dobrovoľná, ale všetci sa na ňom zúčastňujú, pretože na Slovensku zatiaľ neexistuje štátny integračný program.

Osoby s poskytnutou doplnkovou ochranou majú prístup na trh práce, k vzdelávaniu za rovnakých podmienok ako občania a občianky Slovenskej republiky, avšak v prípade zdravotnej starostlivosti sa objavuje problém z dôvodu iného režimu preplácania výdavkov a prístup k sociálnemu systému je obmedzený.

 

Nelegálny migrant ako termín neexistuje

V médiách často natrafíme na pojem „nelegálny migrant“. Ten si však čím skôr treba vyškrtnúť z nášho slovníka. Pretože tento termín neexistuje. Napríklad preto, že z právneho hľadiska nelegálnym môžeme označiť čin alebo akt, nie však človeka – migranta alebo migrantku.

Keďže sa naša spoločnosť i jazyk vyvíja, bolo by žiadúce, aby organizácie aj médiá prestali používať toto pejoratívne a dehonestujúce označenie. Viac výstižný by bol termín: migrant/migrantka bez platného povolenia na pobyt.

V súčasnosti možno hovoriť o troch až štyroch miliónoch migrantov a migrantiek bez platného povolenia na pobyt na území Európskej únie. Je to mizivé percento vzhľadom na fakt, že Európska únia je priestor s vyše päťsto miliónmi obyvateľov a obyvateliek. Pomer migrantov a migrantiek, ktorí teraz prichádzajú do Európy, je možno bezprecedentne vysoký, no ešte stále je malý v porovnaní s celkovou populáciou EÚ. Veď napríklad taký Libanon s rozlohou 5-krát menšou ako Slovensko a s počtom obyvateľstva cca štyri milióny prijal už vyše milióna ľudí zo Sýrie na svoje územie. Turecko má na svojom území už takmer dva milióny utečencov a utečeniek…

 

Diskutabilné kvóty a odmietavá spoločnosť

Európska komisia prijala v máji 2015 Európsku agendu o migrácii. Dokument predložil 10 bodov, aby reagoval na bezprostrednú krízu a zvládol migračné výzvy. Kľúčovými akciami boli Spoločný európsky azylový systém a systém kvót pre relokáciu. Podľa dokumentu, zverejneného v máji 2017, malo Slovensko relokovať 471 ľudí z Talianska a 314 z Grécka.

Slovensko od začiatku hlasovalo proti kvótam, ktoré navrhla Európska komisia. V decembri 2015 Slovensko dokonca podalo žalobu na Súdny dvor EÚ proti kvótam. Súd odmietol požiadavky Slovenska v septembri 2017 s potvrdením, že dočasné príspevky na prerozdeľovanie utečencov v EÚ sú v súlade s európskymi právnymi predpismi. Rozhodnutie súdu znamenalo, že povinnosť relokovať utečencov z Grécka a Talianska platí.

Pred schválením dobrovoľných kvót sa Slovensko rozhodlo prijať v rámci solidarity sto relokovaných osôb a sto presídlených ľudí.  Do septembra 2017 Slovensko dostalo šestnásť ľudí v rámci relokácií z Grécka (ide o päť sýrskych matiek a jedenásť detí). V rámci presídlenia Slovensko prijalo stoštyridsať deväť kresťanov a kresťaniek z Iraku.

Počet migrantov, migrantiek a osôb s udelenou medzinárodnou ochranou v krajinách V4 je v porovnaní so starými členskými štátmi EÚ pomerne nízky, s maximálnym podielom menej ako 5% z celkovej populácie. Napriek tejto skutočnosti (podľa výsledkov Eurobarometra: na tému postojov k migrácii v Slovenskej republike), sú spoločnosti krajín V4 sústavne jedným z odporcov spoločnej migračnej politiky na úrovni EÚ a ľudia sú väčšinou proti všetkým druhom prisťahovalectva. Najmä starší ľudia sa boja nepoznaného a sú proti cudzincom či cudzinkám, hoci žiadnych doteraz vo svojom okolí naživo nestretli… Tento prístup treba zmeniť. Citlivými medzikultúrnymi aktivitami.

 

 

Nájsť si nové uplatnenie v Slovenskej republike vďaka ADRA Slovensko

Pracovníčky ADRA v polovici júna predstavili návštevníkom a návštevníčkam Nedeľnej parády pri príležitosti Svetového dňa utečencov a utečeniek projekt STEP 3 s názvom „Integrácia ľudí s medzinárodnou ochranou v Slovenskej republike“, spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF). V rámci neho pracujú s ľuďmi, majúcimi na Slovensku udelenú medzinárodnú ochranu (azyl, doplnková ochrana). V súčasnosti ide o prácu so stodvadsiatimi klientmi a klientkami rôzneho veku a z rôznych kútov sveta, ktorí si pomaly nachádzajú nové uplatnenie v Slovenskej republike.

Nedeľná paráda bola zakončená Dáždnikovým pochodom ulicami hlavného mesta Slovenska. Podujatie organizuje Nadácia Milana Šimečku a Slovenská humanitná rada, pričom sa na programe podujatia podieľali viaceré slovenské mimovládne organizácie vrátane Adry. Práve ADRA Slovensko v rámci svojho stánku ponúkla chutný a pestrý multikultúrny program pre deti i dospelých.

Pracovníčky spolu s klientmi a klientkami z projektu STEP 3 predstavili „Svetové dezerty“ z Afganistanu, Kamerunu, zo Somálska, Sýrie, ale aj z Moldavska a ďalších krajín. Pre deti mala slovenská ADRA, ktorá deň predtým oslávila svoje 25. výročie existencie, pripravený workshop maľovania na plátené tašky.

 

Bývalé utečenky z projektu STEP 3 a ich príbehy, plné nádeje

Svojou prítomnosťou podujatie Nedeľná paráda podporila aj klientka Zahra, ktorá minulý rok s rodinou získala občianstvo, čo možno považovať za veľký úspech. Táto 18-ročná tínejdžerka úspešne študuje na anglickom bilingválnom gymnáziu, venuje sa indickému tancu, chce študovať medicínu, podporuje núdznych na Slovensku. Momentálne učí rómske deti v Lozorne tancovať. V stánku ADRA v júnovú nedeľu okoloidúcim maľovala henou krásne motívy na ruky. Je to naozaj pozitívny príklad, ktorý ukazuje, že podobné integračné projekty majú zmysel.

Ďalšia klientka, Larysa z Ukrajiny, zasa hrdo prezentovala svoje povolanie –sprievodcovanie po Bratislave. Na oslavy 25. výročia slovenskej ADRA, ale i na oslavy Svetového dňa utečencov a utečeniek, pripravila prítomným fantastický boršč.

Ako vidieť, nešlo iba o verejnú prezentáciu pracovných aktivít, ale o možnosť stretnúť klientov a klientky, ktorí sa snažia začať žiť a pracovať na Slovensku. Ide o skvelú príležitosť, ako možno nenásilnou formou viesť domáce obyvateľstvo k scitlivovaniu voči téme, ktorá často vzbudzuje zbytočne a bezdôvodne rozhorčenie. Návštevníci Nedeľnej parády tak spoznali ľudí, ktorí boli na úteku a teraz majú v Slovenskej republike medzinárodnú ochranu – cez prezentáciu ich kultúry, počúvania ich príbehu, ochutnávky ich jedla. Integračný projekt ADRA Slovensko jasne ukazuje, že tento typ podpory a pomoci má význam aj pozitívne výsledky.

 

Ako učiť o migrácii

Migrácia nie je a nemusí byť problém. Tento pohyb osôb v rámci kontinentu alebo medzi kontinentmi tu bol odjakživa. Ak je migrácia správne riadená a regulovaná – má prínos pre spoločnosti, kde migranti a migrantky sú, aj odkiaľ pochádzajú. Je totiž skvelou príležitosťou – kultúrnou i ekonomickou pre všetkých zúčastnených, len sa na ňu nemožno pozerať ako na problém.

Pred pár rokmi vznikol v dielni IOM – Medzinárodnej organizácii pre migráciu –inštruktážny materiál „Aj my sme tu doma“, ktorý je určený pedagogickým pracovníkom a pracovníčkam. Poskytuje im flexibilný a užívateľsky prístupný materiál s podloženými informáciami, aktivitami a odkazmi na ďalšie zdroje, vďaka čomu môžu tému migrácie a integrácie migrantov a migrantiek ľahko začleniť do vzdelávania. Jeho súčasťou je aj dokumentárny film „Aj my sme tu doma“, ktorý vykresľuje postoje obyvateľstva Slovenskej republiky k migrantom a migrantkám.

Prostredníctvom osobných príbehov palestínskeho lekára, kvetinárky z Ukrajiny a podnikateľa z Vietnamu predstavuje život migrantov a migrantiek na Slovensku. Aj niekoľko ďalších slovenských a českých mimovládnych organizácií pripravilo metodické príručky – aby sa o migrácii hovorilo viac zrozumiteľne, zodpovedne a eticky už od útleho veku. Aby ľudia nereagovali nenávistne a odmietavo voči blížnym, ktorí sa voči nim nijak neprevinili a líšia sa od nich iba iným jazykom, kultúrou či farbou pleti.

Boba Markovič Baluchová


 Sdílet článek na:
AIS 25. června 2018 Humanitární pomoc