Aktuálně o Ukrajině – poděkování Mikuláše Pavlíka

,
Ukrajina04

Uplynul už mesiac od začiatku agresívnej a nezmyselnej vojny, ktorá bolestne poznamenala životy miliónov nevinných ľudí. Cirkev v Čechách, na Morave aj na Slovensku sa od prvých hodín začala aktívne podieľať na organizovaní pomoci cez ochotných jednotlivcov a zbory a cez humanitárnu organizáciu ADRA v oboch republikách. Vďaka finančným darom, za ktoré sme vám nesmierne vďační, sa už v prvých dňoch dostalo akútnej starostlivosti všetkým, ktorí sa ocitli bez prostriedkov na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom, ale aj na iných miestach našich republík.

Ochotné sestry a bratia poskytli v rámci privátnych ubytovacích kapacít až 500 miest, z ktorých veľká časť sa využila už či na krátkodobé tranzitné, ale aj na dlhodobejšie ubytovanie. Združenia vyčlenili na koordinačnú dobrovoľnícku činnosť v teréne aj v kanceláriách ADRY desiatky kazateľov. Organizácii Petrklíč sme vďační aj za uvoľnenie Samuela Dolejša, ktorý sa stal hlavným koordinátorom cirkvi pre pomoc Ukrajine. Výrazne sa tým zefektívnila organizácia v oblasti ponuky a dopytu po ubytovaní.

V Českom združení už existuje 6 miest, 6 centier, kde v spolupráci s našimi zbormi vznikajú nové komunity bratov a sestier z Ukrajiny a podobné zárodky nových ukrajinských zborov sa vytvárajú aj na Morave a na Slovensku. Osobitne sa chcem poďakovať kazateľom a členom ukrajinského zboru v Prahe, ktorí od prvých okamihov vojenského konfliktu prejavili nesmiernu solidaritu, obetavosť a ochotu pomáhať svojim spoluveriacim z Ukrajiny, aby sa dostali do bezpečia.

Pomoc cirkvi sa sústreďuje aj na praktickú a finančnú podporu miestnej Ukrajinskej únii, ktorá sa distribuuje cez zbory v jej západnej časti, predovšetkým cez centrá v Mukačeve, Užhorode a Ľvove. Vďaka sieti adventistických zborov a osobným kontaktom s predstaviteľmi cirkvi, predovšetkým s predsedom únie Stanislavom Nosovom sa potrebná materiálna a finančná pomoc dostáva presne na miesta, kde je to najviac potrebné.

Ešte raz ďakujeme darcom, ktorí prispeli na špeciálny účet zriadený cirkvou na pomoc Ukrajine. Na jeho konte máme už takmer 400 000 Kč a to číslo každý deň rastie.

Ďakujeme zborom, ktoré sa aktívne zapojili do pomoci v koordinácii s miestnymi samosprávami. Ďakujeme všetkým, ktorí utečencom otvorili svoje domácnosti, dobrovoľníkom, koordinátorom, prekladateľom, jednoducho všetkým, ktorí solidárne pomáhajú a snažia sa prejavením láskavosti a súcitu zmierniť utrpenie strádajúcich.

Kristus povedal, že určitý druh zla sa nedá vyhnať inak než modlitbou a pôstom. Ako predstavitelia cirkvi sa spolu s kazateľmi a členmi zúčastňujeme na modlitebných stretnutiach, ku ktorým sme vyzývali a stále vyzývame všetkých ľudí dobrej vôle, ktorí veria v Božiu moc a vládu nad všetkým, čo sa okolo nás deje. Za pokoj a mier na Ukrajine sa modlíme aj v našich osobných každodenných modlitbách. Modlitba je a zostane jedným z najmocnejších nástrojov v zápase proti zlu, brutalite, bezzákonnosti a lži.

Pán Ježiš však pripomína, že v zápase proti zlu je dôležitý aj pôst. Vojnový konflikt, ktorý vyvoláva humanitárnu katastrofu nebývalých rozmerov, s veľkou pravdepodobnosťou ohrozí a obmedzí náš zaužívaný životný štandard. Pôst v týchto súvislostiach znamená, že sa budeme musieť niečoho vzdať, niečo si odoprieť, aby sme dopriali dôstojné ľudské podmienky blížnemu v núdzi. Pomáhať bez osobných obetí nie je možné. Podeliť sa s druhým, naplniť jeho potreby znamená zároveň odoprieť si niečo zo svojho materiálneho i duševného pohodlia. Aktuálna situácia je testom nášho kresťanstva, skúškou, či slová o láske k blížnym berieme vážne.

Pred niekoľkými dňami som dostal od kolegov z Ukrajiny informáciu, že po strastiplnej vyše 1000 km dlhej ceste z rozbombardovaného Mariupolu sa dostalo do bezpečia 150 detí z dvoch detských domovov. Prístrešie im poskytol adventistický zbor v meste Černivci. Na videu som videl, že deti  boli také hladné, že niektoré z nich si ani nevyzliekli bundy a čiapky a vychutnávali si dva veľké varené zemiaky s kúskom suchého chleba. Podeliť sa aj s tým málom, čo máme – to je skutočný pôst.

Pripravme sa aj na to, že v spoločnosti a žiaľ aj v cirkvi sa stretneme s hlasmi, ktoré budú rozširovať príbehy o nevďačnosti utečencov, o vysávaní nášho sociálneho systému, zneužívaní pomoci atď. Nepodieľajme sa na šírení väčšinou neoverených správ a nenálepkujme celú komunitu len na základe izolovaných negatívnych skúseností. Naopak, aktívne vytvárajme a šírme príbehy o súcite, ľudskosti a ochote pomáhať.

V areáli našej cirkevnej inštitúcie sme pred niekoľkými dňami ubytovali dve mamičky so štyrmi maloletými deťmi. Pretože nemohli byť z Prahy všetci prevezení jedným autom, tak sa na miesto najprv odviezli deti. Tie staršie po príchode išli hneď nakúpiť a kým pricestovali na chatku ich unavené mamy, mali na stole pripravenú skromnú večeru. Hneď na druhý deň ráno prišli deti za naším správcom s otázkou, ako by mohli byť nejako užitoční a pomáhať nám.

Pred dvoma týždňami som navštívil slovensko-ukrajinský hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom. Vo veľkom adráckom stane okrem žien a detí odpočívali aj staršie ženy a muži. Nehľadeli do mobilov ani netelefonovali. Len ticho sedeli. Občas sa im od únavy zatvárali oči a pravdepodobne čakali na niekohokto ich odvezie do bezpečia. Aj pri sedení držali ruky na svojich taškách, akoby sa báli, že im niekto zoberie aj to posledné, čo si so sebou doniesli. Výzorom aj oblečením mi pripomínali starých ľudí, ako som si ich pamätal z detstva na dedine na východnom Slovensku, kde som vyrastal. Sú vo veku generácie mojich rodičov, a možno aj preto ma pohľad na nich emocionálne zasiahol asi najviac. Keď som to miesto opúšťal a ostal v aute sám, nevedel som sa ubrániť dojatiu a slzám. Nikto si nezaslúži, aby ho agresor bombardovaním vyháňal z jeho domova. O to viac starší a slabší ľudia.

Pred mesiacom sa začalo neďaleko nás šíriť zlo v podobe hrubej vojenskej sily, politického velikášstva, územnej rozpínavosti a propagandistických lží. Nech je na jeho konci príbeh o ľudskosti, solidarite a súcite. Všade tam, kde je to možné, prerušme cestu zla Kristovou láskou. Ešte raz ďakujem všetkým, ktorí sa rozhodli stať sa v tejto pohnutej dobe jej nositeľmi.

Související

Mt 2022

Modlitební týden 2022

„Já jsem vinný kmen, vy jste ratolesti. Kdo zůstává ve mně a já v něm, ten nese hojné ovoce, neboť beze mne nemůžete činit nic.“ (J 15,5) Během letošního modlitebního týdne, který bude probíhat od 5. do 12. listopadu, se budeme zabývat tématem: „Být Ježíšovým učedníkem.“ Ježíš nás zve k tomu, abychom se stali...
čti dále
Ati_education-logo_final_cmyk

Online výuka Adventistického teologického institutu

Říká se, že všechno zlé je k něčemu dobré. Jedná se o klišé, které rozhodně neplatí vždy, ale v případě Adventistického teologického institutu a pandemie covidu se v zásadě naplnilo. Jestli nás toto období něčemu naučilo, tak využívat online způsoby výuky. Do online prostoru jsme přesunuli nejen větší část našich organizačních setkání a...
čti dále